Judikatúra - Najvyšší súd Slovenskej republiky

Späťvzatie dovolania dovolateľom nezastúpeným advokátom

V Uznesení sp. zn. 7 Cdo 237/2016 zo dňa 1.2.2020 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zaoberal otázkou, či v prípade, keď (i) nebola splnená podmienka spísania a dovolania advokátom a podmienka zastúpenia advokátom v rámci dovolacieho konania, pričom (ii) dovolanie bolo v takomto stave vzaté späť, má dovolací súd rozhodnúť v zmysle ust. § 447 písm. e) C.s.p. (dovolanie odmietnuť pre nesplnenie procesnej podmienky) alebo v zmysle ust. § 446 C.s.p. (konanie zastaviť).

Dovolací súd teda posudzoval, či má dať prednosť dispozičnému prejavu vôle iniciátora dovolacieho konania a zastaveniu dovolacieho konania, alebo právnej úprave, následkom ktorej je odmietnutie dovolania pre nesplnenie podmienky jeho spísania advokátom bez zreteľa na späťvzatie dovolania trpiaceho rovnakým nedostatkom.

Povinné spísanie dovolania a zastupovanie v dovolacom konaní advokátom boli ako procesná podmienka zapracované do civilného procesu kódexmi z roku 2016 (C.s.p. a C.m.p.). Účelom tejto úpravy je, aby v konaní o dovolaní (ako mimoriadnom opravnom prostriedku) s dovolacím súdom komunikovala osoba garantujúca patričnú odbornú úroveň všetkých podaní. 

Dovolací súd dospel v predmetnom rozhodnutí k záveru, že odporuje nielen procesnej ekonomike, ale aj dobrým mravom a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov (čl. 1 a čl. 3 ods. 2 C.m.p.), aby sa za stavu podania dovolania účastníkom trvalo na splnení podmienky povinného zastúpenia advokátom aj vtedy, ak sa účastník rozhodne v dovolacom konaní nepokračovať (späťvzatím dovolania). V takom prípade by nedošlo k naplneniu účelu povinného zastúpenia, trvanie na zastúpení by viedlo k neprijateľným záverom, podľa ktorých by účastník nemal možnosť disponovať so svojím dovolaním (mal by tak menej práv, než ním zvolený advokát pre dovolacie konanie) a zároveň by si takýto účastník musel zaobstarať advokáta len nato, aby mohol v zodpovedajúcej procesnej forme realizovať späťvzatie dovolania.

S ohľadom na to dovolací súd uzavrel, že „späťvzatie dovolania podaného účastníkom, urobené pred odstránením nedostatku zastúpenia účastníka advokátom, môže spísať a podpísať aj sám účastník. Ak tak urobí, dovolací súd rozhodne o zastavení dovolacieho konania.“.

Právo nepredvolanej strany sporu zúčastniť sa na pojednávaní a žiadať o odročenie

V konaní sp. zn. 3 Cdo 146/2019 rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací o. i. o tom, či neodročenie pojednávania napriek žiadosti strany konania o odročenie pojednávania a preukázaniu zdravotných dôvodov brániacich v účasti strany na pojednávaní predstavuje procesnú vadu podľa § 420 písm. f) C.s.p. (porušenie práva na spravodlivý proces).

Skutkové okolnosti prípadu

Žiadosť o odročenie pojednávania podala právna zástupkyňa žalobcov vo svojom mene ako aj v mene žalobcov, a to s odôvodnením, že žalobkyňa je chorá (má nariadené karanténne opatrenie doložené lekárskym potvrdením) a žalobca poskytuje ich maloletej dcére nevyhnutnú starostlivosť.

Súd prvého stupňa žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, pretože podľa jeho názoru nebol daný dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Súd následne konal v neprítomnosti žalobcov a ich zástupkyne, zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania, zaprotokoloval vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných, oboznámil obsah spisu, dokazovanie vyhlásil za ukončené a vyhlásil svoj rozsudok. 

V úvode zápisnice spísanej o pojednávaní uskutočnenom v neprítomnosti žalobcov a ich právnej zástupkyne uviedol, že žalobcovia neboli na pojednávanie predvolaní a ich výsluch nie je potrebný. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa  poznamenal, že na pojednávanie predvolal iba právnu zástupkyňu žalobcov a spor prerokoval a rozhodol v jej neprítomnosti preto, lebo ňou uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní nie je dôležitý.

Vysvetlenie a argumentácia súdu prvého stupňa zreteľne svedčia o tom, že súd prvej inštancie buď: a/ prehliadol, že o odročenie pojednávania nepožiadala len právna zástupkyňa žalobcov, ale zároveň aj žalobcovia (a preto o ich žiadosti vôbec nerozhodol), alebo b/ mal síce na zreteli, že o odročenie požiadali aj žalobcovia, nesprávne však vychádzal z toho, že nemajú právo zúčastniť sa na pojednávaní, na ktoré neboli predvolaní.

Posúdenie dovolacieho súdu

Dovolací súd posudzoval postup súdu prvého stupňa osobitne vo vzťahu k žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania a osobitne vo vzťahu k žiadostiam žalobcov o odročenie pojednávania.

Pokiaľ ide o žiadosť o odročenie pojednávania podanú v mene právnej zástupkyne žalobcu dovolací súd konštatoval, že táto neuviedla žiadny dôvod na jej strane, ktorý by jej bránil v účasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s § 183 ods. 1 C.s.p. a vec mohol prerokovať a rozhodnúť v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcov. 

Pokiaľ ide o žiadosť o odročenie pojednávania podanú v mene žalobcov dovolací súd konštatoval, že aj tá strana sporu, ktorá nebola súdom osobne predvolaná na ustanovený termín pojednávania, má naďalej v plnom rozsahu zachované právo osobne sa zúčastniť pojednávania a bezpochyby aj právo požiadať o odročenie pojednávania. Možnosť strany sporu zúčastniť sa na pojednávaní je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Súd predvoláva na pojednávanie vždy stranu, ktorá nie je zastúpená zástupcom zvoleným na celé konanie. Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd predvoláva na pojednávanie tohto zástupcu; stranu predvoláva, iba ak treba vykonať jej výsluch. Prítomnosť aj takejto strany je (zostáva) jej procesným oprávnením, ktoré jej patrí aj vtedy, keď ju súd na pojednávanie nepredvolal.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov je nielen prípustné (§ 420 písm. f) C.s.p.), ale tiež dôvodné, lebo sa v ňom opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, ktorý odvolací súd nenapravil, znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.