Neodkladné opatrenia vo veciach maloletých – Keď sa konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom začína neodkladným opatrením
Podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 ods. 1 CSP platí, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné medzi účastníkmi konania bezodkladne upraviť pomery (obavou z ohrozenia exekúcie ako druhému dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia sa nateraz zaoberať nebudeme).
Ako uviedol Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 13CoP/221/2025 zo dňa 19.11.2025[1], pre nariadenie neodkladného opatrenia nestačí, že je to v záujme dieťaťa, potreba neodkladnej úpravy pomerov musí byť nevyhnutná a ohrozenie dieťaťa bezprostredné.
Podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia sú teda naliehavosť a dočasnosť. Súd o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu nemôže rozhodnúť tzv. meritórnym neodkladným opatrením, ale je povinný v súlade s čl. 5 a čl. 12 CMP viesť konanie a účastníkov konania k meritórnemu (konečnému) rozhodnutiu v čo možno najkratšom čase.
SR sa pritom hlási k tzv. Cochemskému systému / multidisciplinárnemu prístupu v rodinnoprávnej agende (MDP) a za týmto účelom Ministerstvo spravodlivosti spracovalo dve metodiky[2], ktorými sa upravujú princípy a priebeh konania multidisciplinárneho prístupu súdu v rodinnoprávnej agende.
Metodiky pritom upravujú/navrhujú nielen dĺžku súdnych konaní v konaniach o úprave práv a povinností rodičov (prvé informatívne stretnutie do 1 mesiaca, 1. pojednávanie do 3 mesiacov, rozhodnutie do 6 mesiacov), ale približujú aj tzv. informatívne stretnutie rodičov (ďalej len „ISR“) ako akúsi predsúdnu fázu konania, ktorej cieľom je dosiahnuť zmierlivé (meritórne) vyriešenie veci.
Z metodiky vyplýva, že práve prvé ISR je, má byť akýmsi predbežným prejednaním veci, ktoré pri správnom načasovaní možno uskutočniť v lehote na nariadenie neodkladného opatrenia. Až po prvom osobnom kontakte súdu s účastníkmi konania a oboznámením sa so stavom veci, môže, resp. by mal súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upraví pomery (starostlivosť, styk, výživné), ak je to nevyhnutné.
Inštitút „predbežného prejednania sporu“, bol do nášho právneho poriadku zavedený prijatím CSP, ktoré sa subsidiárne aplikuje aj na konania a neodkladné opatrenia vo veciach maloletých, pričom ako uvádza právna doktrína[3]: „predbežné prejednanie sporu má slúžiť predovšetkým ako nástroj zefektívnenia a zrýchlenia koncentrovaného sporového konania. Účelom a cieľom predbežného prejednania sporu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Pri správnej a uvážlivej aplikácii disponuje tento inštitút potenciálom výrazne zrýchliť konanie. Nezanedbateľný je fakt, že inštitút predbežného prejednania sporu má slúžiť na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho posúdenia veci.“
A o to predsa presne ide práve v konaniach vo veciach maloletých.
Z princípov Cochemského systému vyplýva, že ISR (predbežné prejednanie sporu) by malo prebehnúť do 1 mesiaca od začatia konania, teda v (rovnakej) lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Takže podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (najčastejšie vo veci úpravy styku s druhým rodičom, či určenia nevyhnutnej miery výživného) aj pred začatím meritórneho konania, by malo znamenať aj začatie meritórneho konania ex offo zo strany súdu a tým pádom by mala začať plynúť aj lehota na ISR tak, aby výsledky ISR mal súd k dispozícii pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení.
Právna úprava tiež vychádza z predpokladu, že konania o úprave práv a povinností k maloletému majú vysokú prioritu a budú ukončené bez zbytočného odkladu - spravidla do 6 mesiacov, t. j. do 6 mesiacov bude meritórne rozhodnuté o osobnej starostlivosti, styku dieťaťa s druhým rodičom a o riadnej výške vyživovacej povinnosti. Do 6 mesiacov tak majú byť pomery medzi rodičmi a deťmi usporiadané a dieťa nemá byť odkázané len na to, čo je nevyhnutné.
Teória hovorí konať rýchlo, ale meritórne. „Vybavenie“ jedného neodkladného opatrenia od podania návrhu do právoplatného skončenia na okresnom a krajskom súde pritom trvá v ideálnom prípade 3 až 4 mesiace, čo je už lehota blížiaca sa vydaniu prvého meritórneho rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je tak potrebné vychádzať aj z časového aspektu trvania konania. Pretože na kvalitu života dieťaťa (ktoré je v danom konaní prvoradé), má iné následky, ak dieťa „prežíva“ v „nevyhnutnej miere“ prvých 6 mesiacov a následne súd rozhodne o právach a povinnostiach meritórne a iné následky, ak dieťa žije v „nevyhnutnej miere“ ešte roky po tom, ako sa začalo meritórne konanie. Obzvlášť vo veciach maloletých preto platí, že „neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosť“.
V rodinnoprávnej agende sa neodkladné opatrenie stalo bežne aplikovaným inštitútom. Nestáva sa z výnimočného inštitútu obligatórny postup súdu, či nástroj na obchádzanie, či odďaľovanie meritórneho konania?
Autor: JUDr. Simona Martikánová
[1]) Cit. z uznesenia:
„Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákonná úprava súdu riešiť situáciu, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej (jeho úlohou je len dočasná úprava pomerov) a ktoré zároveň neslúži ako prostriedok na urýchlenie súdneho konania. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude prichádzať nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy spravidla vtedy, ak je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, ale aj v prípade, ak by bez okamžitého zásahu zo strany súdu mohlo dôjsť k nenapraviteľným zásahom do psychického vývoja dieťaťa a podobne. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia teda nepostačuje záver, že takéto rozhodnutie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, ale na základe osvedčených skutočností by malo byť zrejmé, že záujem dieťaťa je ohrozený takým spôsobom, že bez okamžitého zásahu by bol bezprostredne ohrozený zdravý vývoj dieťaťa. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť (tak, ako je to už vyššie uvedené), že sa tu jedná vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd neprejudikuje rozhodnutia vo veci samej, čo plne platí o neodkladných opatreniach nariadených v priebehu konania, keďže pri rozhodovaní vychádza len z osvedčených skutočností bez vykonania riadneho dokazovania.“
[2]) V metodike MS SR, ktorou upravujú princípy a priebeh konania multidisciplinárneho prístupu (MDP) súdu v rodinnoprávnej agende sa uvádza:
„Do MDP je možné zaradiť aj niektoré návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko pri správnom nastavení časových rámcov je možné stretnutie u koordinátora realizovať v lehote („30-dňovej“), stanovenej na vybavenie neodkladného opatrenia.“
„Časový rámec MDP (prvé stretnutie do 1 mesiaca, prvé pojednávanie do 3 mesiacov, rozhodnutie do 6 mesiacov) v prípade eskalovaných emócií alebo komplexnejších psychologických či komunikačných problémov nemusí byť dodržaný, najmä za účelom vytvorenia časového priestoru pre odbornú pomoc.“
V ďalšej metodike MS SR, ktorou sa zavádzajú jednotné zásady multidisciplinárneho prístupu v rodinnoprávnej agende, sa tiež uvádza:
„V prvej pilotnej fáze jednotlivé súdy používali pre ISR rôzne názvy. Pre účely jednotnej praxe a jazyka sa zavádza termín „informatívne stretnutie rodičov“, s tým, že súd má na výber, o ktoré z dvoch možných zákonných ustanovení sa oprie. Ak ISR realizuje koordinátor (teda VSÚ), ISR sa realizuje v zmysle § 115 CMP – informatívny výsluch, analogicky aj článok 4 Civilného sporového poriadku. Ak ISR realizuje sudca, môže popri inštitúte informatívneho výsluchu využiť inštitút predbežného prejednania sporu. Ustanovenia o informatívnom výsluchu sa aplikujú v súlade s čl. 6 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, § 30 CMP, § 115 CMP v spojení s čl. 5 zákona o rodine a to v súlade s §100 ods. 2 zákona CSP v nadväznosti na § 46 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“).“
„Pokiaľ sa na prvom pojednávaní v rámci vedenia účastníkov k zmiernemu riešeniu nepodarí uzatvoriť rodičovskú dohodu, súd postupuje nasledovne:
a) vyzve rodičov na mediáciu podľa § 118 CMP a ak rodičia nesúhlasia priamo na pojednávaní nariadi odbornú pomoc formou výchovných opatrení podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine a v prípade, ak je to nevyhnutné, dočasne upraví pomery k maloletému dieťaťu neodkladným opatrením,
b) v konaniach o výkon rozhodnutia môže uložiť účastníkom povinnosť účasti u mediátora podľa §381 CMP,
c) poučí oboch rodičov o potrebe dohody a zhody ohľadne maloletých deťoch aspoň v minimálnej miere a poukáže na prevzatie rodičovskej zodpovednosti, o dočasnosti neodkladného opatrenia,
d) nariadi 2. pojednávanie najneskôr do 3 mesiacov z dôvodu dostatočného času na realizáciu odbornej pomoci a na predbežné vyskúšanie si rôznych modelov starostlivosti o dieťa,
e) výnimočne, ak sa v konaní preukázalo patologické správanie rodiča (drogová závislosť, sexuálne zneužívanie, domáce násilie a pod.) alebo ide o špecifické potreby maloletého dieťaťa a súd potrebuje zhodnotiť schopnosť maloletého dieťaťa prispôsobiť sa zmenám v starostlivosti prichádza do úvahy nariadenie znaleckého dokazovania.“
Ak sa pojednávanie odročuje, sudca vyzve na predloženie všetkých potrebných dôkazov, ktoré strany nezaložili do spisu do termínu prvého pojednávania a vykoná úkony na zabezpečenie dôkazov tak, aby mohol v prípade, ak sa do termínu druhého pojednávania rodičia napriek odbornej pomoci nedohodnú, už na druhom pojednávaní vec rozhodnúť, ak nebude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Termín druhého pojednávania na súde sa uskutoční najneskôr do 3 mesiacov od termínu prvého pojednávania.“
[3]) Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, komentár k § 168. Dostupný na www.beck-online.sk
