Neodkladné opatrenia vo veciach maloletých - Krátka úvaha de lege ferenda

V rodinnoprávnej agende sa stalo bežne aplikovaným inštitútom neodkladné opatrenie.

Zatiaľ čo podľa Civilného sporového poriadku („CSP“) súd rozhoduje o neodkladných opatreniach aj bez vyjadrenia žalovaného a žalovaný sa o návrhu častokrát dozvie až v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, proti ktorému sa môže brániť odvolaním, v režime Civilného mimosporového poriadku („CMP“) – neodkladných opatreniach vo veciach maloletých, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručuje druhému rodičovi na vyjadrenie (ak nejde o osobitné typy konaní podľa § 365 a nasl. CMP; tie dáme nateraz bokom).

Hoci tento postup nemá explicitný zákonný podklad, je vzhľadom na charakter konania logický a vítaný. Chýba tu však druhá strana mince. Ak súd doručí návrh na vyjadrenie, bolo by žiadúce, aby nielen formálne, ale aj reálne vytvoril priestor druhému rodičovi predniesť svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty a predložiť dôkazy a tieto zohľadnil v rozhodnutí.

Súd však rozhodne, resp. má povinnosť rozhodnúť, do 30 dní od doručenia návrhu na súd, a to aj vtedy, ak ešte neuplynula druhému rodičovi lehota na vyjadrenie alebo sa nevyjadrí^[1]. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia je potom strata „sporu“ (minimálne na prvom stupni). Obdobne, ako je tomu v prípade kontumačných rozsudkov. A tie v režime CMP nie je možné vydať.

Možnosť reparátu, či revízie v prípade kontumačných rozsudkov je v porovnaní s uznesením o neodkladnom opatrení síce obmedzená (proti rozsudku pre zmeškanie možno podať odvolanie len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, príp. návrh na zrušenie rozsudku, v prípade ak k zmeškaniu lehoty došlo z ospravedlniteľných dôvodov), na druhej strane, rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný až po nadobudnutí právoplatnosti, ktorá sa podaním opravného prostriedku odkladá (a vykonateľnosť môže v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa odložiť ešte aj dovolací súd), neodkladné opatrenie je ale vykonateľné doručením. 

Upozorňujeme, že zatiaľ čo meritórne rozhodnutie musí v súlade s čl. 6 CMP vychádzať z dôkazne zisteného skutočného stavu, neodkladné opatrenie môže v súlade s § 326 ods. 1 CSP vychádzať len z tvrdení, a to častokrát aj nepravdivých, pokiaľ znejú súdu dostatočne dôveryhodne.

CSP poskytuje istú ex post ochranu tým, že pokiaľ sa neskôr preukáže, že skutočnosti uvedené navrhovateľom boli nepravdivé, môže sa strana poškodená neodkladným opatrením domáhať náhrady škody alebo inej ujmy. Ako sa dá ale sanovať ujma na zdravom vývoji maloletého dieťaťa, prežitá trauma z dočasného odlúčenia od rodiča, či vytrhnutia z prostredia, v ktorom dieťa vyrastá?

Platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale tiež platí, že súd vo veciach maloletých koná v najlepšom záujme dieťaťa a rozhoduje v meritórnom konaní o dieťati na základe skutočne zisteného stavu. Ak je preto v civilnom sporovom konaní podmienená strata sporu riadnym doručením žaloby, uplynutím lehoty na vyjadrenie a splnením manudukčnej povinnosti súdu (t. j. poučením o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe v stanovenej lehote, vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku), je, resp. bolo by žiadúce tieto minimálne procesné záruky aplikovať aj v konaniach vo veciach maloletých, vrátane konaní o neodkladných opatreniach.

Koľko neprávnikov vie, že vo veci starostlivosti o maloleté dieťa môže súd rozhodnúť neodkladným opatrením tzv. od stola?

Autor: JUDr. Simona Martikánová

_{[1]) Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2022 zo dňa 30.06.2022: „...ústavný súd poukazuje tiež na inštrukciu obsiahnutú v súdnom spise, kde je okrem iného uvedený pokyn „nečakať na doručenky“}