Nové skutkové podstaty a definície nových pojmov v Trestnom zákone

Dňa 01. augusta 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“), ktorou sa do slovenského právneho poriadku transponovala Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673“).

Účelom tejto smernice je zabezpečiť účinné presadzovanie reštriktívnych opatrení EÚ, ochranu jednoty vnútorného trhu, ako aj hodnôt, na ktorých je Únia postavená – vrátane zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, podpory demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv.[1]

Ako sa transpozícia smernice dotýka Trestného zákona?

1. Nové trestné činy v dvanástej hlave druhej časti Trestného zákona

Do Trestného zákona boli doplnené nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia, ktoré zavádzajú trestnosť konania týkajúceho sa:

sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov priamo alebo nepriamo označenej osobe alebo v jej prospech,
nevykonania zaistenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe a ktoré sú v jej vlastníctve, držbe alebo pod jej kontrolou,
uzatvorenia alebo pokračovania v transakcii so štátom, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, s jeho orgánmi, subjektmi alebo orgánmi, ktoré sú priamo alebo nepriamo v jeho vlastníctve alebo pod jeho kontrolou či pod kontrolou jeho orgánov, vrátane zadávania alebo pokračujúceho plnenia verejných zákaziek alebo koncesných zmlúv,
dovozu, vývozu, predaja, nákupu, prevodu, prepravy tovaru, poskytovania tranzitu alebo obchodovania s tovarom, ako aj poskytovania sprostredkovateľských služieb, technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich s týmto tovarom,
poskytovania finančných služieb alebo vykonávania finančných činností,
poskytovania iných ako finančných služieb,
použitia alebo prevodu finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov tretej strane, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní, má v držbe alebo pod kontrolou označená osoba, a ktoré majú byť zaistené podľa reštriktívneho opatrenia, alebo iného nakladania s nimi s cieľom ich zatajenia,
poskytovania nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií s cieľom zatajiť skutočnosť, že konečným vlastníkom alebo prijímateľom finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sa majú zaistiť podľa reštriktívneho opatrenia, je označená osoba,
porušenia alebo nesplnenia podmienok určených v oprávneniach udelených príslušnými orgánmi na vykonávanie činností.

Za porušenie reštriktívnych opatrení umožňuje Trestný zákon uložiť trest odňatia slobody v trvaní až osem rokov. Výška trestu závisí od spôsobu konania, hodnoty spôsobenej škody, osobitného motívu, ako aj od toho, či sa na konaní podieľal verejný činiteľ alebo či bolo spáchané v rámci nebezpečného zoskupenia.

2. Definície kľúčových pojmov v súvislosti s novými trestnými činmi (§ 137b)

V nadväznosti na zavedenie nových skutkových podstát do Trestného zákona bolo nevyhnutné presne definovať pojmy, ktoré zabezpečia jednoznačnú aplikáciu nových ustanovení v praxi. Ide o nasledovné pojmy:

reštriktívne opatrenie znamená príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií,
označená osoba je osoba, orgán alebo subjekt, na ktoré sa takéto reštriktívne opatrenia vzťahujú,
finančnými prostriedkami sa rozumejú finančné aktíva a výhody každého druhu, ktoré zahŕňajú najmä hotovosť, šeky, peňažné pohľadávky, zmenky, vklady, cenné papiere, príjmy z aktív, úvery, práva na započítanie pohľadávok, kryptoaktíva, atď.,
hospodárske zdroje sú aktíva každého druhu, a to či už hmotné, nehmotné, hnuteľné veci alebo nehnuteľnosti, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, ale dajú sa použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb,
zaistenie finančných prostriedkov znamená zabránenie pohybu, prevodu, úprave alebo použitiu finančných prostriedkov, prístupu k finančným prostriedkom alebo manipulácii s finančnými prostriedkami spôsobom, ktorý by mal za následok zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, charakteru, miesta určenia, alebo zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov, vrátane spravovania portfólií,
zaistenie hospodárskych zdrojov predstavuje zabránenie použitiu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovarov alebo služieb, a to aj ich predajom, prenájmom alebo založením.

3. Nová forma subjektívnej stránky zavinenia – hrubá nedbanlivosť

Do § 16 Trestného zákona bola zavedená nová definícia hrubej nedbanlivosti. Táto kategória umožňuje postihovať páchateľov, ktorí obzvlášť ľahostajne alebo hrubo porušili obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom. Hrubá nedbanlivosť teda znamená výrazné zlyhanie v úrovni obvyklej opatrnosti a starostlivosti, akú by za daných okolností prejavila priemerná, rozumná osoba.

Zavedenie hrubej nedbanlivosti je nevyhnutné najmä pri trestných činoch, ktoré sa vyznačujú nedbanlivostnou povahou, pričom v zákone je jej použitie explicitne vyžadované. V súčasnosti sa tento koncept aplikuje predovšetkým v súvislosti s novými skutkovými podstatami trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia.

Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia hrubá nedbanlivosť zahŕňa prípady, keď páchateľ konal s vedomím, že pácha trestný čin, ale aj tie, kedy si síce nebol vedomý, že svojim konaním môže naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Dôležité je však, že ide vyššiu mieru neopatrnosti, či ľahostajnosti, ako sa vyžaduje pri bežnej vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.1

[1] Dôvodová správa k zákonu č. 157/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony