NOVÝ ZÁKON O OCHRANE OZNAMOVATEĽOV PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI
Od 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorý nahrádza doterajšiu zákonnú úpravu zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. V tomto článku sa dozviete viac o oblasti tejto zákonnej úpravy označovanej aj zahraničným termínom „whistleblowing“.
Whistleblowing
Oznamovanie protispoločenskej činnosti alebo „whistleblowing“ predstavuje dôležitý nástroj v boji proti korupcii, podvode a iným druhom nezákonnej činnosti. Vo všeobecnosti možno hovoriť o činnosti ohlasovania kriminality osobami „z vnútra“ subjektu, kde je kriminálna činnosť páchaná. Napriek širokému využitiu tohto inštitútu v zahraničí, do nášho právneho poriadku sa oficiálne dostal až v roku 2014. Whistleblowing je nenahraditeľným prostriedkom dodržiavania zákonnosti, zachovávania korporátnej kultúry a dobrého mena spoločností.
Nová úprava
Podľa zákonodarcu bola nová zákonná úprava prijatá najmä z dôvodu aplikačných problémov predošlého zákona spočívajúcich v nízkom povedomí verejnosti o možnostiach whistleblowingu a nízkej miery ochrany oznamovateľov. Whistlebloweri často čelia negatívnym následkom – šikanovaniu, diskriminácii a iným. Nová zákonná úprava má predovšetkým zabezpečiť čo najvyššiu mieru dôvernosti a utajenia skutočností ohľadom oznamovacej činnosti a rozšíriť zákonné prostriedky ochrany whistleblowerov.
Medzi najdôležitejšie zmeny v zákonnej úprave patria:
• rozšírenie definície pojmu „závažná protispoločenská činnosť“;
• ustanovenie nového Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti;
• prvky zvýšenej ochrany oznamovateľa a nové oprávnenia oznamovateľa;
• dodatočné povinnosti zamestnávateľa ohľadom vnútorného systému preverovania oznámení.
Nová definácia závažnej protispoločenskej činnosti
Predmetom novej úpravy je rozšírenie a precizovanie definície závažnej protispoločenskej činnosti. Pôvodný rozsah definície sa rozširuje aj o trestné činy, ktoré môžu byť spáchané právnickými osobami a vymenúva konkrétne zákonné ustanovenia Trestného zákona. Definícia je ďalej taktiež rozšírená o správne delikty:
• kde možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou osobitným výpočtom, a
• kde možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30.000 EUR (oproti pôvodným 50.000 EUR).
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Zákonom sa zriaďuje nový nezávislý orgán štátnej správy - Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „Úrad“), ktorý nahradzuje Inšpektorát práce pri dozore a rozhodovaní o ochrane whistleblowerov. Úrad má oproti pôvodnej zákonnej úprave výslovne stanovené zodpovednosti, právomoci a osobu zodpovednú za jeho riadenie. Okrem dozoru nad ochranou whistleblowerov je Úrad zodpovedný najmä za dohľad nad dodržiavaním Zákona, vydávanie odborných stanovísk a metodických usmernení, praktickú prípravu a školenie, a iné. Na čele úradu je predseda volený Národnou radou Slovenskej republiky na obdobie 7 rokov.
Zvýšená ochrana a právomoci oznamovateľov
Medzi nový okruh oprávnení whistleblowerov v rámci trestného konania patria:
• oprávnenie nazerať do spisov;
• právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov, na ich doplnenie alebo predkladať dôkazy;
• právo podať opravné prostriedky proti uzneseniu o postúpení veci a uzneseniu o zastavení trestného stíhania;
• právo byť informovaný o viacerých skutočnostiach trestného konania (napr. o rozšírení obvinenia, zastavení a podmienečnom zastavení trestného stíhania, prerušení konania a niektorých uznesení prokurátora v rámci výkonu dozoru).
Oznamovateľom je ďalej poskytovaná vyššia miera ochrany vo vzťahu k zamestnávateľovi nasledovne:
• novou úpravou sa predlžuje lehota na podanie žiadosti oznamovateľom o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu zo siedmich dní na pätnásť dní;
• proti rozhodnutiu o udelení súhlasu (Úradom) s vykonaním pracovnoprávneho úkonu sa po novom nemožno odvolať; a
• ochrana oznamovateľa sa nekončí spolu s trestným konaním, ale trvá až do uplynutia troch rokov od skončenia trestného konania.
Vnútorný systém preverovania oznámení
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov (ďalej len „zamestnávateľ“), je povinný určiť osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa v oblasti preverovania vnútorných oznámení (ďalej len „zodpovedná osoba“).
Zákon zavádza novú podmienku pre výkon funkcie zodpovednej osoby, ktorou je splnenie odborných predpokladov na plnenie úloh podľa Zákona. Zákon však bližšie nešpecifikuje, o aké predpoklady má ísť. S ohľadom na povahu činnosti by malo ísť podľa nášho názoru o osobu so skúsenosťami v oblasti compliance, HR a pracovného práva.
Výkon funkcie zodpovednej osoby vymedzuje zákon oproti pôvodnej úprave s náležite vyššou mierou nezávislosti. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby si zodpovedná osoba mohla plniť aj iné úlohy a najmä, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Zamestnávateľ je taktiež explicitne povinný poskytovať zodpovednej osobe súčinnosť a prostriedky pre výkon jej činnosti. Zákon mu taktiež výslovne zakazuje postihovať zodpovednú osobu za plnenie jej povinností.
Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť označiť zodpovednú osobu, ako aj spôsoby podávania oznámení, ktoré musia byť zverejnené všetkým zamestnancom. Zamestnávateľ má zákonom stanovenú povinnosť prijať a preveriť každé oznámenie, pričom má tak urobiť do 90 dní odo dňa prijatia. Lehota môže byť však predĺžená o 30 dní s uvedením dôvodu oznamovateľovi. O každom oznámení ja zamestnávateľ povinný zachovávať mlčanlivosť. Za porušenie týchto povinností Zákon umožňuje Úradu uložiť pokutu zamestnávateľovi do 20.000 EUR.
Zamestnávateľ je taktiež povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:
a) podávaní oznámení,
b) preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa,
d) evidovaní oznámení podľa Zákona,
e) oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia,
f) spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.
Nová úprava ukladá zamestnávateľom povinnosť zosúladiť svoj vnútorný program preverovania oznámení s náležitosťami podľa Zákona do 30.9.2019.
Záver: Prijatie Zákona vnímame spoločensky ako pozitívny vývoj v danej oblasti. Nakoľko je ale Zákon v účinnosti len veľmi krátko, samotný Úrad zatiaľ nie je personálne ani technicky funkčný, a teda v žiadnej veci zatiaľ nerozhodoval a neudeľoval žiadne pokuty, konkrétne výsledky zatiaľ nevieme posúdiť. Nová právna úprava aj napriek tomu podľa nás predstavuje správny postoj v boji proti korupcii a protispoločenskej činnosti a dúfame, že splní očakávania.
