Ochrana spotrebiteľa sa mení: na čo sa pripraviť od roku 2026

Viac informácií, viac opráv aj prísnejšie pravidlá proti greenwashingu

V roku 2026 postupne nadobudnú účinnosť viaceré zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z nových európskych pravidiel. Novelu zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila v októbri 2025, prijala Slovenská republika s cieľom zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s aktuálnym vývojom európskej legislatívy, najmä v oblasti zelenej transformácie a podpory udržateľnej spotreby.

Novela zabezpečuje transpozíciu dvoch kľúčových smerníc. Prvou je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, a ktorá posilňuje práva spotrebiteľov v rámci tzv. zelenej transformácie, a to práve prostredníctvom lepšieho informovania. Druhou je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1799 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/2394 a smerníc (EÚ) 2019/771 a (EÚ) 2020/1828, ktorej cieľom je zefektívniť fungovanie vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú mieru ochrany spotrebiteľov.

V zmysle dôvodovej správy má návrh novelizačného zákona pomôcť spotrebiteľom prijímať informovanejšie nákupné rozhodnutia s prihliadnutím na environmentálne a sociálne vplyvy ich rozhodnutí. Posilňuje sa informovanosť spotrebiteľov napríklad o životnosti tovaru, jeho opraviteľnosti, dostupnosti náhradných dielov či softvérových aktualizácií. Zároveň sa rozširuje zoznam obchodných praktík, ktoré sa budú považovať za nekalé za každých okolností, vrátane praktík spojených s plánovaným zastarávaním tovaru, používaním netransparentných značiek udržateľnosti či zavádzajúcich environmentálnych tvrdení (tzv. greenwashing).

Novela zároveň podporuje opravy tým, že predlžuje zákonnú lehotu na uplatnenie zodpovednosti za vady o jeden rok v prípade, ak si spotrebiteľ zvolí opravu ako prostriedok nápravy, a zavádza nový informačný formulár, ktorý má spotrebiteľom uľahčiť posudzovanie a porovnávanie opravárenských služieb. Návrh zákona ďalej reaguje aj na zrušenie európskeho nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online, posilňuje dohľad v oblasti hazardných hier a prináša viaceré spresnenia s cieľom zjednotiť výklad a aplikačnú prax. Jednotlivým zmenám a ich praktickým dopadom sa podrobnejšie venujeme nižšie.

1. Nové pojmy v Zákone o ochrane spotrebiteľa

S účinnosťou od 27. septembra 2026 sa do Zákona o ochrane spotrebiteľa dopĺňajú nové pojmy, ktoré budú upravené v ust. § 2. Uvedené pojmy majú slúžiť ako základ pre lepšiu orientáciu spotrebiteľov v tom, ktoré produkty alebo služby sú skutočne šetrné k životnému prostrediu a ktoré naopak môžu byť zavádzajúce. Ide o tieto pojmy:

Environmentálne tvrdenie – dobrovoľné vyhlásenie alebo zobrazenie v akejkoľvek forme, vrátane textového, obrazového, grafického alebo symbolického zobrazenia, ako je etiketa, obchodná značka, názov spoločnosti, názov produktu alebo iné označenie použité v obchodnej komunikácii, ktoré uvádza alebo naznačuje, že produkt, kategória produktu, značka alebo obchodník:

má pozitívny vplyv na životné prostredie,
má menej škodlivý vplyv na životné prostredie ako iný produkt, značka alebo obchodník,
nemá vplyv na životné prostredie, alebo
zmierni za určitý čas svoj vplyv na životné prostredie.

Značka udržateľnosti - akákoľvek dobrovoľná verejná alebo súkromná známka dôveryhodnosti, známka kvality alebo ich ekvivalent, ktorej cieľom je odlíšiť a propagovať produkt, postup alebo obchodníka s odkazom na určité environmentálne vlastnosti, sociálne vlastnosti alebo oboje. Nezahŕňa sa sem povinné označenie vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, napr. z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017) v platnom znení, zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Certifikačný systém – nezávislý systém overovania, prostredníctvom ktorého sa osvedčuje, či produkt, postup alebo obchodník spĺňa podmienky na používanie značky udržateľnosti. Takýto systém musí byť:

prístupný všetkým obchodníkom za transparentných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok,
založený na verejne dostupných pravidlách, ktoré boli vypracované po konzultácii s odborníkmi a zainteresovanými stranami,
vybavený postupmi, ktoré určujú riešenia nesúladu s požiadavkami systému a zároveň predpokladajú odňatie a pozastavenie používania značky udržateľnosti, ak obchodník nedodrží požiadavky systému, a
pravidelne kontrolovaný nezávislou treťou osobou, ktorá je odborne spôsobilá a nezávislá od obchodníka aj vlastníka systému.

Uznané vynikajúce environmentálne vlastnosti - také environmentálne vlastnosti produktu alebo služby, ktoré spĺňajú požiadavky osobitných právnych predpisov alebo technických noriem.

2. § 5 po novom: od základných informácií k dôrazu na opraviteľnosť a udržateľnosť

V porovnaní s pôvodným znením § 5 novela Zákona o ochrane spotrebiteľa účinná od 27. septembra 2026 výrazne rozširuje rozsah predzmluvných informačných povinností obchodníka. Kým doterajšia právna úprava sa sústreďovala najmä na základné informácie o produkte, cene, identite obchodníka, reklamačných právach a digitálnych vlastnostiach produktu, nové znenie kladie podstatne väčší dôraz na transparentné informovanie o životnosti, opraviteľnosti a environmentálnych aspektoch tovaru.

Najvýraznejšou zmenou je zavedenie povinnosti informovať spotrebiteľa o zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru vrátane dĺžky jej trvania zreteľným spôsobom aspoň v podobe a v rozsahu podľa harmonizovaného oznámenia. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o ochrane spotrebiteľa by malo byť toto oznámenie zobrazené dostatočne zreteľne, napr. na stene obchodu či vedľa pokladničného pultu, v prípade online predaja by malo ísť napríklad o všeobecné pripomenutie na webovom sídle obchodníka. Cieľom tohto jednotného označenia je, aby sa spotrebiteľ vedel jednoducho zorientovať v tom, že zákonná zodpovednosť za vady trvá štandardne dva roky, a aby si ju nemýlil s prípadnou dobrovoľnou zárukou výrobcu. Novela zároveň zavádza aj harmonizované označenie spotrebiteľskej záruky na životnosť tovaru, ak ju výrobca alebo dovozca bezplatne poskytuje spotrebiteľovi na celý tovar s dĺžkou trvania viac ako dva roky a tieto informácie sprístupnil obchodníkovi.

Ďalšou zásadnou novinkou je povinnosť informovať spotrebiteľa o bodovom hodnotení opraviteľnosti tovaru, ako aj o dostupnosti náhradných dielov, ich predpokladaných nákladoch a postupe ich objednania, a rovnako aj o pokynoch potrebných na opravu a údržbu tovaru a o obmedzeniach opravy, v prípade ak nebola poskytnutá informácia o bodovom hodnotení opraviteľnosti tovaru. Tieto informácie má obchodník poskytnúť vtedy, ak mu ich sprístupnil výrobca alebo dovozca. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi ešte pred kúpou posúdenie, do akej miery je možné daný výrobok opravovať a udržiavať.

Nové znenie § 5 zároveň rozširuje informačné povinnosti aj v oblasti digitálnych produktov. Obchodník bude povinný informovať o minimálnej dobe poskytovania bezplatných softvérových aktualizácií, vrátane bezpečnostných aktualizácií, ak mu túto informáciu poskytol výrobca alebo poskytovateľ digitálneho obsahu či služby. Aj táto zmena má spotrebiteľovi pomôcť lepšie posúdiť reálnu životnosť produktu.

Celkovo tak § 5 po novom posúva informačné povinnosti obchodníka od čisto formálnych údajov k praktickým informáciám, ktoré majú spotrebiteľovi umožniť kvalifikované, dlhodobejšie a udržateľnejšie rozhodovanie.

3. Zmena pravidiel pri oznamovaní zníženia ceny

Od 1. januára 2026 sa spresňujú pravidlá, podľa ktorých obchodník komunikuje zníženie ceny. Kým doteraz Zákon o ochrane spotrebiteľa vyžadoval iba to, aby obchodník v každom oznámení o znížení ceny uviedol aj predchádzajúcu cenu, po novom k tomu pribúda výslovná povinnosť, že zníženie ceny musí byť určené práve na základe predchádzajúcej ceny.

Inými slovami: obchodník už nebude môcť vypočítať alebo prezentovať zľavu z „akejkoľvek“ inej ceny (napr. z pôvodnej odporúčanej ceny alebo z umelo navýšenej sumy), ale musí vychádzať z tej ceny, ktorá je podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa predchádzajúcou cenou — teda z najnižšej ceny za posledných 30 dní (alebo od začiatku predaja, ak sa tovar predával kratšie).

Podľa dôvodovej správy sa úprava § 7 spresňuje v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-330/23 (Aldi Süd). Cieľom je zjednotiť výklad povinnosti obchodníkov pri oznamovaní zníženia ceny tak, aby zľava, či už vyjadrená percentom alebo reklamnou formuláciou zdôrazňujúcou výhodnosť, bola vždy určená na základe predchádzajúcej ceny, teda najnižšej ceny za posledných 30 dní (alebo od začiatku predaja). Dôvodová správa zároveň zdôrazňuje, že cieľom tejto úpravy je zabrániť klamlivému dojmu zľavy, napríklad situáciám, keď sa cena pred zľavou najskôr zvýši a následne sa prezentuje „zníženie“, ktoré v skutočnosti nie je reálne.

4. Zavádza sa európsky formulár pre informácie o oprave tovaru

Novela Zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 31. júla 2026 zavádza nový inštitút – európsky formulár pre informácie o oprave, ktorý má spotrebiteľom uľahčiť výber opravárenských služieb ešte pred finálnym rozhodnutím o tom, komu spotrebiteľ svoj tovar odovzdá na opravu. Cieľom tejto úpravy je zvýšiť transparentnosť podmienok opravy a podporiť rozhodovanie spotrebiteľov v prospech opravy tovaru namiesto jeho výmeny.

Podľa dôvodovej správy sa formulár týka osôb, ktoré v rámci svojho povolania alebo podnikateľskej činnosti poskytujú opravy tovaru, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet, teda prostredníctvom tzv. opravovne. Opravovňa je zároveň považovaná za obchodníka, a preto sa na ňu vzťahujú všeobecné povinnosti podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších právnych predpisov. Poskytovanie európskeho formulára o oprave je dobrovoľné, nejde teda o novú povinnosť opravovní. Zákon o ochrane spotrebiteľa však opravovne motivuje formulár využívať tým, že jeho poskytnutím sa považujú za splnené viaceré predzmluvné informačné povinnosti, najmä podľa § 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Európsky formulár o oprave je obsiahnutý v prílohe č. 3a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy má formulár obsahovať najmä identifikačné údaje opravovne, označenie tovaru určeného na opravu, popis vady, predpokladaný čas opravy a cenu opravy alebo spôsob jej určenia. Informácie v ňom musia byť uvedené jasne a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľ vedel jednotlivé ponuky porovnať a kvalifikovane sa rozhodnúť.

Opravovňa poskytne spotrebiteľovi európsky formulár o oprave na trvanlivom médiu bezodkladne od podania žiadosti o poskytnutie európskeho formulára o oprave spotrebiteľom a bezplatne. Ak si určenie povahy vady, druhu opravy a odhad ceny opravy vyžaduje diagnostickú službu (vrátane fyzickej kontroly tovaru alebo diagnostiky na diaľku), opravovňa je povinná ešte pred poskytnutím európskeho formulára o oprave spotrebiteľa informovať o nákladoch na diagnostiku, prípadne o spôsobe, akým sa tieto náklady vypočítajú. Ak vzhľadom na povahu diagnostickej služby nie je možné náklady vopred primerane určiť, opravovňa musí spotrebiteľovi oznámiť aj najvyššiu možnú výšku týchto nákladov. Opravovňa zároveň môže od spotrebiteľa požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na diagnostickú službu.

Zákon o ochrane spotrebiteľa zároveň posilňuje právnu istotu spotrebiteľa tým, že podmienky opravy uvedené v európskom formulári sú pre opravovňu záväzné minimálne 30 dní odo dňa jeho poskytnutia, pokiaľ sa strany nedohodnú na dlhšej viazanosti. Ak spotrebiteľ počas tejto doby s podmienkami opravy súhlasí, opravovňa je povinná opravu vykonať za podmienok uvedených vo formulári. Informácie obsiahnuté vo formulári sa následne stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o oprave a možno ich meniť len so súhlasom oboch strán.

5. Nová povinnosť výrobcu opraviť tovar na žiadosť spotrebiteľa (§ 13b)

Ďalšou významnou zmenou, ktorá začne platiť od 31. júla 2026, je zavedenie novej povinnosti výrobcu vykonať alebo zabezpečiť opravu tovaru na žiadosť spotrebiteľa. Táto povinnosť sa uplatní nad rámec zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady, teda v situáciách, keď už nie je možné uplatniť si práva zo zodpovednosti voči predávajúcemu, no spotrebiteľ má záujem tovar ďalej používať a opraviť ho.

Podľa dôvodovej správy je cieľom tejto úpravy podporiť spotrebiteľov v opravovaní výrobkov a tým prispieť k udržateľnejšej spotrebe. Povinnosť výrobcu však nebude všeobecná – nebude sa vzťahovať na všetky tovary, ale iba na tie produkty, pri ktorých sa opraviteľnosť vyžaduje na základe právnych aktov Európskej únie. Ide najmä o prípady, keď európske predpisy stanovujú konkrétne požiadavky na opraviteľnosť tovaru alebo jeho časti, napríklad povinnosť zjednodušiť demontáž výrobku, zabezpečiť prístup k náhradným dielom, sprístupniť informácie a návody potrebné na opravu, prípadne zabezpečiť dostupnosť nástrojov potrebných na servis a údržbu.

Rozsah tejto povinnosti nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1799 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/2394 a smerníc (EÚ) 2019/771 a (EÚ) 2020/1828, ktorá stanovuje rámec na podporu opráv a posilnenie „práva na opravu“ v celej Európskej únii. Zákon o ochrane spotrebiteľa pritom odkazuje na prílohu II tejto smernice, v ktorej sú uvedené právne akty EÚ stanovujúce požiadavky na opraviteľnosť pre jednotlivé druhy tovarov. Zároveň platí, že zoznam dotknutých výrobkov sa môže v budúcnosti rozširovať prostredníctvom delegovaných aktov Európskej komisie. V súčasnosti sa požiadavka na opraviteľnosť vzťahuje najmä na tieto tovary:

práčky a práčky so sušičkou pre domácnosť,
umývačky riadu pre domácnosť,
chladiace spotrebiče,
elektronické displeje,
zariadenia na zváranie,
vysávače,
servery a dátové úložiská,
mobilné telefóny, bezšnúrové telefóny a tablety typu Slate,
bubnové sušičky pre domácnosť,
tovar so zabudovanou batériou pre ľahké dopravné prostriedky.

5.1 Oprava bezplatne alebo za primeranú cenu, v primeranej lehote

Výrobca bude povinný opravu vykonať bezplatne alebo za primeranú cenu, ktorá spotrebiteľa neodradí od opravy, a zároveň v primeranej lehote od odovzdania alebo sprístupnenia tovaru. Povinnosť sa neuplatní len vtedy, ak oprava nie je možná.

Zákon o ochrane spotrebiteľa zároveň výslovne stanovuje, že výrobca nesmie odmietnuť opravu len z dôvodu výšky nákladov na náhradné diely a nástroje potrebné na opravu alebo z dôvodu, že predchádzajúcu opravu vykonala opravovňa alebo iná osoba.

5.2 Ak výrobca nemá sídlo v EÚ, povinnosť prechádza na ďalší subjekt

Ak výrobca nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike ani v inom členskom štáte Európskej únie, povinnosť opravy sa prenáša postupne na ďalšie hospodárske subjekty – splnomocneného zástupcu so sídlom alebo miestom podnikania v členskom štáte, prípadne dovozcu, ak výrobca nemá splnomocneného zástupcu so sídlom alebo miestom podnikania v členskom štáte, a napokon distribútora, ak ani dovozca nemá sídlo alebo miesto podnikania v Európskej únii. Podľa dôvodovej správy sa tým zabezpečuje, aby právo spotrebiteľa na opravu bolo reálne uplatniteľné aj pri produktoch dovážaných z tretích krajín.

5.3 Dočasný náhradný tovar a možnosť ponúknuť renovovaný výrobok

Počas opravy môže výrobca (alebo subjekt, ktorý povinnosť preberá) spotrebiteľovi poskytnúť dočasný náhradný tovar bezplatne alebo za primeraný poplatok. Ak oprava nie je možná, výrobca môže spotrebiteľovi ponúknuť aj renovovaný tovar.

5.4 Náhradné diely, transparentnosť opráv a zákaz bránenia opravám

Ak výrobca poskytuje náhradné diely a nástroje na opravu podľa právneho predpisu v prílohe II smernice (EÚ) 2024/1799, bude ich musieť ponúkať za primeranú cenu, ktorá nebude spotrebiteľov od opravy odrádzať. Zároveň bude povinný sprístupniť informácie o opravárenských službách bezplatným, jasným a zrozumiteľným spôsobom a na svojom webovom sídle zverejniť aj informatívnu cenu za bežnú opravu tovaru, na ktorý sa vzťahuje požiadavka opraviteľnosti.

Zákon o ochrane spotrebiteľa tiež zavádza zákaz používať zmluvné ustanovenia či technické (hardvérové alebo softvérové) obmedzenia, ktoré by oprave bránili, pokiaľ to nie je odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi (napríklad ochranou práv duševného vlastníctva). Výrobca zároveň nesmie brániť opravovniam v používaní originálnych alebo použitých dielov, kompatibilných dielov či dielov vyrobených 3D tlačou, ak sú v súlade s požiadavkami osobitných predpisov.

Napokon platí, že zavedenie tejto povinnosti výrobcu nijako neobmedzuje spotrebiteľa v tom, aby si opravu zabezpečil aj u inej opravovne podľa vlastného výberu.

6. Nový orgán dohľadu v oblasti hazardných hier

Novela zároveň rozširuje okruh orgánov dohľadu podľa § 26 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa a medzi dohliadajúce subjekty po novom výslovne zaraďuje aj Úrad pre reguláciu hazardných hier. Tento orgán bude vykonávať dohľad výhradne v oblasti hazardných hier, a to nad dodržiavaním pravidiel ochrany spotrebiteľa najmä v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Podľa dôvodovej správy potreba doplnenia nového orgánu dohľadu vyplynula z aplikačnej praxe, keďže spotrebitelia sú v oblasti hazardu čoraz častejšie zasiahnutí agresívnymi reklamnými praktikami, klamlivou reklamou a ďalšími formami nekalých postupov, ktoré môžu zásadne zasahovať do ich práv. Cieľom tejto úpravy je preto jednoznačne vymedziť pôsobnosť Úradu pre reguláciu hazardných hier ako dohliadajúceho orgánu a posilniť primeranú ochranu spotrebiteľov v tejto citlivej oblasti.

7. Rozšírenie zoznamu nekalých obchodných praktík (Príloha č. 1)

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 27. septembra 2026 rozširuje Prílohu č. 1, ktorá obsahuje tzv. obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ide o tzv. „black list“ – teda správania a tvrdenia, ktoré sú automaticky zakázané bez ohľadu na okolnosti prípadu.

Zmyslom tejto zmeny je najmä posilniť ochranu spotrebiteľa pred klamlivým marketingom, zlepšiť transparentnosť pri environmentálnych tvrdeniach a zároveň reagovať na praktiky, ktoré podporujú zbytočnú spotrebu a predčasnú výmenu výrobkov.

7.1 Nové pravidlá proti greenwashingu

Jednou z najvýraznejších noviniek je, že do zakázaných praktík sa dopĺňajú viaceré formy klamlivej komunikácie, ktorá vytvára dojem „ekologickosti“ produktu alebo firmy, hoci tomu reálne nezodpovedajú objektívne dôkazy.

Od 27. septembra 2026 bude za nekalú obchodnú praktiku považované napríklad:

používanie značky udržateľnosti, ktorá nie je založená na certifikačnom systéme alebo ktorú nezaviedli orgány verejnej moci,
všeobecné environmentálne tvrdenie v písomnej, ústnej alebo audiovizuálnej forme (napr. „zelený“, „šetrný ku klíme“, „šetrný k životnému prostrediu“ či „ekologický“), ktoré nie je uvedené na značke udržateľnosti a pri ktorom obchodník v tom istom komunikačnom prostriedku jasne a dôrazne neuvádza špecifikáciu tvrdenia, a to ak obchodník nevie preukázať uznané vynikajúce environmentálne vlastnosti,
situácia, keď obchodník komunikuje environmentálne tvrdenie o celom produkte alebo o celom podniku obchodníka, hoci sa týka len určitého aspektu produktu alebo konkrétnej činnosti obchodníka,
tvrdenia založené na kompenzácii emisií, ktoré naznačujú, že produkt má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska emisií skleníkových plynov.

Podľa dôvodovej správy je cieľom tejto úpravy zabrániť tomu, aby spotrebitelia získavali dojem, že kúpou produktu automaticky prispievajú k udržateľnosti alebo uhlíkovej neutralite, ak obchodník takéto tvrdenia nevie objektívne a overiteľne podložiť.

7.2 Zakázané praktiky súvisiace s opraviteľnosťou a životnosťou výrobkov

Novela zároveň dopĺňa aj praktiky, ktoré súvisia s podporou opraviteľnosti a zamedzením zámerného skracovania životnosti výrobkov.

Za nekalé budú po novom považované napríklad aj:

obchodná komunikácia o tovare s vlastnosťou zavedenou na obmedzenie jeho životnosti, napriek tomu, že obchodník má k dispozícii informáciu o tejto vlastnosti a jej účinkoch na životnosť tovaru,
nepravdivé tvrdenie, že za bežných podmienok používania má tovar určitú životnosť z hľadiska času alebo intenzity používania,
prezentovanie výrobku ako opraviteľného, ak v skutočnosti opraviteľný nie je,
navádzanie spotrebiteľa, aby vymenil spotrebný materiál alebo opotrebovateľný komponent skôr, než je to technicky potrebné,
zamlčanie informácie o tom, že použitie náhradných dielov, príslušenstva alebo spotrebného materiálu od iného než pôvodného výrobcu môže spôsobiť poškodenie funkčnosti výrobku – alebo naopak, nepravdivé tvrdenie, že k poškodeniu dôjde, keď to nie je pravda.

V zmysle dôvodovej správy má byť cieľom tejto časti úpravy posilnenie práva spotrebiteľa na objektívne informácie o životnosti a opraviteľnosti a zároveň zamedzenie praktikám, ktoré vedú k zbytočnej výmene výrobkov alebo k umelému vytváraniu potreby nákupu nových komponentov.

7.3 V praxi to znamená najmä prísnejší režim reklamy a označovania

Pre obchodníkov a výrobcov to v praxi znamená, že environmentálne a „udržateľnostné“ tvrdenia už nebudú môcť byť postavené len na marketingových sloganoch. Ak sa obchodník rozhodne komunikovať zelené vlastnosti produktu, bude musieť mať k dispozícii podklady, ktoré tieto tvrdenia objektívne potvrdzujú – inak riskuje, že jeho reklama bude spadať medzi obchodné praktiky zakázané za každých okolností.

8. Dlhšia doba zodpovednosti po oprave: predĺženie o 12 mesiacov

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa sa dotkne aj úpravy spotrebiteľských kúpnych zmlúv v Občianskom zákonníku, a to v oblasti zodpovednosti za vady. Po novom sa po prvom odstránení vady opravou veci automaticky predĺži doba zodpovednosti za vady o ďalších 12 mesiacov (§ 619 ods. 4). Táto „predĺžená ochrana“ sa však uplatní len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát bude vec v budúcnosti opravovaná. Súčasne sa zavádza aj nová informačná povinnosť predávajúceho – ešte pred samotným odstránením vady musí kupujúceho informovať o tom, že má právo vybrať si medzi opravou a výmenou veci, a zároveň aj o tom, že výber opravy vedie k predĺženiu doby zodpovednosti (§ 623 ods. 2). V praxi to znamená, že ak si spotrebiteľ pri reklamácii zvolí opravu namiesto výmeny, získa k zostávajúcej zákonnej lehote navyše ešte jeden rok ochrany.