Reforma súdnictva v Slovenskej republike: Najvyšší správny súd

Po vzore českého Nejvyššího správního soudu sa aj slovenská justícia dočkala podobnej inštitúcie. Najvyšší správny súd (ďalej aj „NSS“), z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej ako súčasť reformy súdnej mapy, formálne vznikol na základe novely Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. , a na základe zákona č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. V praxi by mal NSS začať fungovať od augusta 2021. NSS na základe hierarchie súdov v Slovenskej republike bude rovnocenný s Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a preberie po ňom oblasť správneho súdnictva.

Čo bude jeho úlohou?

Podľa § 8a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) najvyšší správny súd vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajských súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom. Teda odbremeňuje správne kolégium najvyššieho súdu, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy rozhodoval o kasačných sťažnostiach.

Ďalšou sférou angažovanosti NSS budú veci v prvom stupni ustanovené ústavou a Správnym súdnym poriadkom. Podľa článku 142 ods. 2 ústavy ide o rozhodovanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia a v neposlednom rade o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb. NSS taktiež preberá kompetencie najvyššieho súdu ustanovené Správnym súdnym poriadkom.

Okrem vyššie spomenutých vecí osobitné predpisy ustanovia, kedy najvyšší správny súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam iných orgánov a kedy rozhoduje o iných otázkach.

Najvyšší správny súd vo veciach správneho súdnictva bude dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou. Prijímaním stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňovaním svojich právoplatných súdnych rozhodnutí zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bude dbať o konformné rozhodovanie v správnych veciach. Aj v tomto ohľade teda preberá doterajšiu úlohu správneho kolégia najvyššieho súdu.

Kým bude tvorený?

Na čele bude predseda, pričom prvého predsedu najvyššieho správneho súdu navrhne Súdna rada Slovenskej republiky prezidentke Slovenskej republiky. Zároveň Súdna rada volí personálny substrát súdu prostredníctvom verejných vypočúvaní kandidátov na sudcov NSS. Vyhlásených je 29 voľných miest na sudcov NSS. V prvom kole výberového konania, ktoré prebiehalo od 7. apríla 2021 s oznámením výsledkov 15. apríla 2021, uspelo 9 uchádzačov. Ďalšie kolá výberového konania sa ešte len uskutočnia. Dvere sú otvorené aj odborníkom z iných právnických profesií než je súdnictvo. Podmienkou je absolvovanie justičnej skúšky, za ktorú je považovaná aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. Na základe toho sme na výberovom konaní mohli spozorovať aj ľudí z prostredia advokácie alebo z akademickej sféry.

Zákon o súdoch v piatej hlave rozoberá organizačnú štruktúru najvyššieho správneho súdu. Bude tvorený z pléna, senátov a kolégií. V § 24b ustanovuje, že „[s]enát najvyššieho správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho správneho súdu, skladá sa senát najvyššieho správneho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho správneho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov; to neplatí pre disciplinárne konanie. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.“ Každý sudca môže mať aspoň jedného asistenta.

Plénum NSS bude mať v kompetencii viaceré záležitosti, ako napríklad prijímanie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami. Zákon v § 24d ustanovuje všetky úlohy pléna.

Kolégiá najvyššieho správneho súdu môžu byť na základe zákona zriadené predsedom súdu po predchádzajúcom súhlase pléna. Majú plniť odbornú úlohu, v dôsledku čoho by sa veci rozdeľovali do jednotlivých kolégií na základe právnej povahy. Tým by vzrástla efektivita súdu a prispelo by to k zabráneniu zbytočných prieťahov v konaniach.

Ostatné otázky k organizačnej štruktúre súdu budú upravené v Rokovacom poriadku najvyššieho správneho súdu, ktorý schváli plénum na svojom zasadnutí.

Z dôvodnej správy

Čo je teda cieľom najvyššieho správneho súdu? Dôvodová správa k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava uvádza očakávaný prínos NSS. Má ním byť ochrana ústavných princípov spojená s výkonom právomocí súdu, práv a hodnôt v rámci spätnej väzby orgánom verejnej správy. To všetko sa má dosiahnuť aj cez ochranu ústavnosti a zákonnosti volieb, cez rozhodovanie o tom, či politické strany spĺňajú požadované demokratické parametre s následkom pozastavenia činnosti alebo zrušenia, cez vyvodzovanie zodpovednosti voči príslušníkom a príslušníčkam právnických povolaní v disciplinárnych konaniach a v ďalšej agende správneho súdnictva, cez ktorú sú obyvatelia chránení pred vládou v širšom zmysle.

Nesporným faktom však ostáva, že zriadenie najvyššieho správneho súdu je vnímané zväčša pozitívne. Všetci sme teda zvedaví, ako sa mu bude dariť, a budeme mu držať palce v napĺňaní jeho poslania.