SLAPP ŽALOBY A PRIPRAVOVANÁ NOVELA CSP
Čo znamená SLAPP?
Skratka SLAPP (Strategic Lawsuit Against Public Participation) označuje strategické žaloby proti účasti verejnosti a rozumejú sa nimi zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti subjektom zaujímajúcim sa o témy verejného záujmu. Ide o čoraz častejšie sa vyskytujúci druh žalôb a vo svojej podstate ich možno definovať ako zveličené žaloby vyvolávajúce súdne konania, ktoré sú iniciované zo strany „silnejších“ jednotlivcov, právnických osôb, či štátu. Druhou stranou sporu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá si uplatňuje právo na slobodu prejavu, právo na informácie, slobody umenia a vedeckého bádania alebo slobody zhromažďovania a slobody združovania, a súvisí to so záležitosťou verejného záujmu. Typicky sa jedná teda o novinárov, vydavateľstvá, mimovládne organizácie a pod.
Záležitosťou verejného záujmu je záležitosť, ktorá ovplyvňuje verejnosť tak, že sa o ňu môže oprávnene začať zaujímať, napr. základné práva a slobody, verejné zdravie, bezpečnosť, činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je verejne činnou osobou vo verejnom sektore alebo súkromnom sektore, záležitosti posudzované zákonodarným orgánom alebo súdnym orgánom, obvinenia z korupcie v súvislosti s takýmito záležitosťami.[1]
Zámer zneužiť súdne konanie proti verejnej účasti spočíva v bránení, obmedzovaní alebo sankcionovaní verejnej účasti alebo v neopodstatnených nárokoch, napr. v neprimeranej povahe nároku, v použití procesných taktík v zlej viere, ako je spôsobovanie prieťahov v konaní a pod.[2]
Európska právna úprava proti SLAPP
V roku 2024 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“) (ďalej len „Smernica“).
Cieľom tejto smernice je poskytnúť ochranu proti zjavne neopodstatneným nárokom alebo zneužívajúcim súdnym konaniam v občianskoprávnych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú začaté proti fyzickým a právnickým osobám, z dôvodu ich zapojenia do verejnej účasti.
Smernica zavádza možnosť rýchleho zamietnutia zjavne neopodstatnených žalôb a umožňuje, aby žalobca, ktorý podal šikanóznu žalobu uhradil všetky náklady konania, prípadne niesol ďalšie sankcie. Rozširuje ochranu na širokú skupinu ľudí konajúcich vo verejnom záujme a umožňuje priznať obetiam SLAPP náhradu nemajetkovej ujmy a reputačnej škody.
Slovenská republika tak, ako každý členský štát Európskej únie, musí Smernicu transponovať do vlastného právneho poriadku. Práve pripravovaná novela Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je príležitosťou zakotviť účinné mechanizmy.
Novela CSP
Ako sme už uviedli, Smernica musí byť transponovaná do slovenského právneho poriadku. Práve to má zabezpečiť novela zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a aj zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
Predmetnú novelu predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Aktuálne je v štádiu vyhodnocovania pripomienkového konania.
Predpokladaná účinnosť zákona novelizujúceho CSP má nastať 1. mája 2026.
Hlavné navrhované inštitúty
Osobitné ustanovenia o dokazovaní v prospech žalovaného
Súd má možnosť vykonať aj také dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v tomto prípade nepoužijú, čiže žalovaný môže predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Možnosť zábezpeky
Novela zároveň umožňuje žalovanému navrhnúť, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na krytie predpokladaných trov konania alebo prípadnej náhrady škody či inej ujmy. Výšku tejto zábezpeky určuje súd v závislosti od okolností prípadu.
Tento mechanizmus tak obmedzuje riziko, že osoba zapojená do verejnej diskusie bude čeliť nákladnému súdnemu konaniu bez reálnej možnosti krytia vzniknutých nákladov.
Ak zábezpeka nebude zložená, súd konanie zastaví.
Sankčné opatrenia voči žalobcovi pri zneužití práva
V prípade, že súd uzná žalobu za neopodstatnenú a zneužívajúcu, súd môže na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zloženia preddavku na úhradu trov právneho zastúpenia protistrany.
Ďalšou možnosťou je uloženie dodatočných sankcií či iných preventívnych opatrení, ktoré majú odradiť od podávania podobných žalôb v budúcnosti. Súd môže aj bez návrhu uložiť žalobcovi účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípade, ak žalobca zneužíva procesné úkony, prípadne mení žalobu a pod..
Možnosť súdu odmietnuť zjavne zneužívajúcu žalobu
Súdy by mali mať procesný nástroj odmietnuť podanie žalobcu, ak ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie a nedôvodnú žalobu. To znamená, že ak je jasné, že žaloba nesmeruje na reálne uplatnenie práva, ale má represívny účel, môže byť zamietnutá ešte pred začatím samotného konania. Tento mechanizmus je základným predpokladom, aby SLAPP žaloby neboli zneužívané na zdĺhavé, finančne a psychicky náročné súdne konania.
Záver
Predložená novela predstavuje výrazný pokrok v porovnaní s aktuálnou právnou reguláciou. Súčasné znenie CSP neobsahuje špecifické procesné mechanizmy umožňujúce rýchle zneškodnenie zneužívajúcich žalôb týkajúcich sa záležitostí verejného záujmu. Existujúce inštitúty obsiahnuté v CSP sú totiž súčasťou širších procesných zásad a pravidiel proti zneužitiu práva, avšak bez špecifickej ochrany pre osoby zapojené do verejnej účasti. Novela tak reflektuje na požiadavky Smernice, najmä z hľadiska mechanizmov a širokého pomenovania chránenej skupiny.
Úspech ochrany proti SLAPP bude závisieť od detailného znenia a praxe.
Návrh má byť prvým efektívnym právnym nástrojom, ktorý umožní obetiam SLAPP – novinárom, aktivistom, občianskym iniciatívam – účinnú obranu voči zneužívajúcim žalobám.
Pre úspešné fungovanie je kľúčové, aby implementácia bola dôkladná – so zrozumiteľnými kritériami, pružnými procesnými postupmi, reálnymi sankciami a ochranou prístupu k spravodlivosti.
[1] Bližšie pozri článok 4 ods. 2 Smernice.
[2] Bližšie pozri preambula ods. 28 Smernice.
