Zmeny v oblasti trestného práva – Novela Trestného zákona a Trestného poriadku

Dňa 1.8.2019 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 214/2019 Z. z. (ďalej len „Novela“), ktorá novelizovala (i) zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) a (ii) zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“). Novinky, ktoré spomínaná Novela v oblasti trestného práva zavádza, smerujú predovšetkým k zefektívneniu trestného konania. Okrem toho Novela zavádza niektoré celkom nové skutkové podstaty trestných činov a rozširuje niektoré doposiaľ existujúce skutkové podstaty. V tomto článku upozorňujeme na najpodstatnejšie zmeny, ktoré Novela priniesla.   


Niektoré zmeny v ukladaní trestov


Jednou z najzásadnejších zmien, ktorú Novela prináša je zrušenie doterajšej možnosti (§ 34 ods. 8 Trestného zákona v znení pred Novelou) súdu rozhodnúť pri ukladaní doživotného trestu odňatia slobody zároveň o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu. Obdobne, aj v prípade osôb opätovne odsúdených na trest odňatia slobody na doživotie, pri ktorých bolo doposiaľ v zmysle § 67 ods. 3 Trestného zákona podmienečné prepustenie zo zákona výslovne vylúčené, sa toto obmedzenie zrušuje. Na druhej strane však, v nadväznosti na tieto zmeny pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie zákonodarca prísnejšie upravil napr. trvanie skúšobnej doby (10 rokov) a probačného dohľadu (do 5 rokov). Nová právna úprava tak páchateľom aj tých najzávažnejších trestných činov dáva možnosť preukázať, že uloženie doživotného trestu, vzhľadom na charakter protizákonnej činnosti a správanie páchateľa vo výkone trestu, nie je nevyhnutné a zaslúži si opätovné prehodnotenie. Možnosť podmienečného prepustenia sa vzťahuje aj na tých odsúdených, ktorým bol podľa právnej úpravy účinnej do 31.7.2019 uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.


Novela zavádza viaceré zmeny v úprave trestu domáceho väzenia. Novinkou je možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Zároveň boli zavedené zmiernené a spresnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia, ktoré stanovujú, že tento trest je možné uložiť až na štyri roky (podľa pôvodnej úpravy len na dva roky) len za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody neprevyšuje desať rokov (podľa pôvodnej úpravy bolo uloženie trestu domáceho väzenia možné len pri prečinoch). Uložený trest však zároveň nesmie byť nižší, než je dolná hranica trestnej sadzby ustanovená zákonom. Zmeny v podobe miernejšej legislatívy v oblasti trestu domáceho väzenia sa pretavili aj do Trestného poriadku, podľa ktorého je po novom možné od výkonu trestu domáceho väzenia úplne upustiť, ak odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Zefektívni sa tiež kontrola vykonania takto uloženého trestu, a to za pomoci technických prostriedkov.


Novinkou je taktiež započítanie doby obmedzenia osobnej slobody pri zadržaní páchateľa v rámci trestného stíhania (podobne ako pri započítaní doby strávenej vo väzbe) do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu takéto započítanie možné.


Nové a modifikované skutkové podstaty


Do katalógu skutkových podstát trestných činov pribudol trestný čin falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a Trestného zákona). Vo svojej základnej skutkovej podstate stačí na jeho spáchanie falšovanie alebo zámerne nepravdivé vyhotovenie čo i len časti zdravotníckej dokumentácie, či už vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom inej osoby a jej použitie ako pravej alebo aspoň existencia úmyslu použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci. Uvádzame aj výklad zákonodarcu k predmetnému pojmu: „Pod vyhotovením nepravdivej zdravotnej dokumentácie sa rozumie neuvedenie, resp. zamlčanie určitých údajov alebo uvedenie klamlivých (nesprávnych) údajov v zdravotnej dokumentácii, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.“[1] Prísnejšiemu postihu čelia vrámci kvalifikovanej podstaty tohto trestného činu napríklad zdravotnícki pracovníci.


Zásadnú úpravu skutkovej podstaty môžeme zaregistrovať v ust. § 253 Trestného zákona, ktorá sa, okrem nepovolenej výroby liehu rozširuje aj na nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov. Rovnako ako pri nepovolenej výrobe liehu je okrem samotnej výroby protiprávnym aj prechovávanie náčinia na výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez oprávnenia.


Spresnenie (a pokiaľ ide o určité osoby aj sprísnenie) zaznamenala aj skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (§ 261 Trestného zákona). Po novom môžu osoby, ktoré majú dosah na rozhodovanie o poskytnutí európskych finančných prostriedkov, postihnúť prísnejšie sankcie ako doposiaľ.


Efektívnejší trestný proces


Novelou sa rozširuje okruh trestných vecí v ktorých zákon na prvom stupni umožňuje rozhodovanie samosudcom. Trestný poriadok po novom zakotvil, že samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Až do 31.7.2019 mohol samosudca rozhodovať len o zločinoch, ktorých horná hranica neprevyšovala osem rokov. V prípade závažnejších zločinov rozhodoval v prvom stupni senát, ktorý pozostával z jedného sudcu (predseda senátu) a dvoch laických prísediacich z radu občanov. Práve na okresnom súde sa tak často stávalo, že prísediacich nebol dostatok, nakoľko, zdá sa, nie je vôľa občanov na dobrovoľnom zastávaní takejto pozície (podmienkou pre ustanovenie za prísediaceho je taktiež súhlas danej osoby). V prípade absencie niektorého z prísediacich sa tak pojednávanie muselo odročiť, čo sa priečilo zásade rýchlosti súdneho konania a celkovo sťažovalo priebeh a organizáciu súdneho konania najmä v prípadoch, ak bolo na pojednávaní potrebné zabezpečiť účasť svedkov a ďalších osôb.


Rozšírenie použitia video-konferenčných zariadení


Jedným z prejavov modernizácie trestného konania sa stáva najmä rozšírenie použitia „videokonferenčných zariadení“ (v pôvodnej právnej úprave označované ako „technické zariadenia na prenos obrazu a zvuku“). Novela Trestného poriadku po novom umožňuje realizovať úkony (najmä výsluchy), ktoré je nutné vykonať mimo obvodu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. V súvislosti s touto novou procesnou úpravou Novela upravuje aj spôsob overenia totožnosti takto vypočúvaných osôb, doručovanie upovedomenia o výsluchu, výsluch agenta, spôsob vykonania poučovacej povinnosti a špecifickým inštitútom je aj právo vypočúvanej osoby vzniesť námietky proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu.



[1] Dôvodová správa k Novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Zákon č. 214/2019 Z. z.).